KONTAKT

Sídlo zväzu
Slovenský zväz karate
Junácka 6
832 80 Bratislava
Telefonický kontakt
02/49249 132
0903 692 095

Reprezentácia SZK vybojovala 4 medaily v KATA

9th EUROPEAN CADET & JUNIOR KARATE CHAMPIONSHIPS
4rd UNDER -21 EKF CUP
10/12 February 2012 - Baku (Azerbaijan)


Na šampionáte sa oficiálne prezentovalo 695 reprezentantov
z 39 krajín Európy.
V medailovom rebríčku krajín sme sa umiestnili celkovo na 8. mieste s celkovým počtom 8 medailí (1 - 1 - 6 ).


O štyri medaily zlatého a bronzového lesku sa postarali 4 reprezentanti KATA - Ovečková, Liptáková, Balciarová a Fabian, ktorých sme pre Vás vyspovedali a v krátkosti zhrnuli ich úspechy na šampionáte.

Na konci reportáže s medailistami nájdete aj fotodokumentáciu výpravy SZK na ME v Azerbajdžane 2012.

 

ALŽBETA OVEČKOVÁ - Majsterka Európy v kategórii kata kadetky z Azerbajdžanu 2012 (Baku). Nováčik v reprezentácii, ktorý siahol hneď na najvyšie méty "sieňe slávy". Alžbetku (členku Hanko Senica) sme vyspovedali tesne po jej triumfe priamo v dejisku šampionátu, kde súťažila v kimone Kaze Rebel, ktoré pre reprezentantov dodávava sponzor SZK - www.budosport.sk:

 

Postup Alžbety Ovečkovej na majstrovstvách Európy:

18 štartujúcich: 1. kolo FREE, v 2. kole vyhrala 5:0 nad Grékyňou G. Xen (BassaiDai:BassaiDai), v 3. kole porazila 3:2 Ukrajinku A. Kreshchenko (Ch. Kushanku:Anan), v boji o finále deklasovala 5:0 Turkyňu D. Atak a postúpila tak do večerného finále. Vo finále zvíťazila 4:1 nad talianskou reprezentantkou T.D. Onofrio (Anan:Suparimpei) a získala tak titul MAJSTERKY EURÓPY!!!

 

Alžbetka v prvom rade Ti v mene celého SZK gratulujeme k úspechu na ME. Prvý štart na šampionáte a hneď obrovský úspech v podobe titulu MAJSTERKY EURÓPY. Ako to tu celé vnímaš? Uvedomuješ si to už vôbec?
Veľmi pekne ďakujem. V prvom rade si strašne vážim ľudí okolo seba, ktorí ma podporujú. Moje pocity sú tak zmiešané, ako ešte nikdy. Je už deň po mojom víťazstve a ešte si to stále naplno neuvedomujem. Je to niečo neuveriteľné.
Ako prebiehala Tvoja príprava na šampionát? Ktoré momenty v príprave boli pre Teba „zlomové"
Trénovala som tvrdo stále, ale keď som sa dozvedela, že som nominovaná na Európu, až vtedy som pocítila, čo je skutočná drina. Pamätám si, že po jednom tréningu som začala plakať. Bol to pre mňa šok, pretože keď niečo robím, tak idem do toho so všetkým... A teraz som si siahla až na dno mojich síl. No stálo to za to!!
Keď si videla svoje rozlosovanie - vedela si, že to "dotiahneš" až na zlato?
Vôbec som si netrúfala povedať, pokiaľ sa dostanem. Sústredila som sa na prvý zápas a keď som sa dostala cez prvé kolo sústredila som sa na ďalší zápas a rekapitulovala som si všetky kolá až po súťaži. Ale mala som taký dobrý vnútorný pocit, že by to mohlo výjsť.
Ktorej súperky, alebo kola si sa obávala najviac? Popíš nám Tvoje pocity kolo od kola.
Myslela som si, že prvé kolo bude najťažšie, ale išlo úplne fajn a potom mi stále v hlave blikalo, že sa musím dostať do finále, že tam už nemám čo stratiť. Išlo to tak rýchlo, že som si to ani neuvedomila a počula som kričať a tlieskať mojich spolureprezentantov. To bol krásny pocit. Potom už mi zostávalo sústrediť sa len na finále...
FINÁLE...celá hala pozerá iba na TEBA - aký je bol pocit, keď si videla 4 červené zástavky v Tvoj prospech?
Neuveriteľný pocit! Hrozný stres a zároveň obrovské vzrušenie.... Vedela som, že všetkých musím presvedčiť, že na to mám... Keď som videla 4 vlajky mojej farby, taký pocit som ešte nemala v živote. Potom ako sme sa poklonili s rozhodcami kľakla som si na kolená a plakala som.
Anan - Kata, ktorá Ti vybojovala zlato. Prezradila si nám, že si ju na súťaži cvičila 1x v živote. Bol to z Tvojej strany risk, alebo istota?
Nemala som ju odskúšanú a nevedela som ako sa moje telo k nej v strese postaví, ale našťastie ma nesklamalo. Určite to bol risk! Ale brala som to tak, že risk je zisk a vyplatilo sa.
Vieš už kam si uložíš medailu? Máš na ňu už vytipované miesto? Čo hovoríš na jej dizajn?
Mám na ňu špeciálne miesto uprostred všetkých trofejí. Veľmi sa mi páči, ako vyzerá. Aj ľudia, ktorí videli medaile z iných ME povedali, že je zatiaľ najkrajšia.
Aké su Tvoje „tajné" zbrane na úspech?
:-) to sa neprezrádza.... ale nie, hlavne trénovať! A keď už sa niekam dostanem, tak si to musím naplno užiť, nikdy neviem, či sa tak ešte niekam dostanem. A veriť si... ísť za svojím snom a chcieť vyhrať.
ME sú pre nás Európanov v podstate „netradičnej" krajine. Ako vnímaš Azerbajdžan, resp. Baku ako dejisko šampionátu?
No, bolo to pre mňa prekvapenie, hlavne keď sme sem prišli... Úplne iná kultúra a všetko... Osobne som veľmi nechápala, prečo zrovna BAKU , ale po 10.2. už naň nezabudnem.
Čo Ťa čaká po návrate domov?
Veľká radosť, vítanie sa s rodičmi, ktorí boli neskutočne šťastný s rodinou a s kamarátmi, profesormi, ktorí mi tak isto držali palce, za čo im nesmierne ďakujem...
Čo Ti najviac utkvie z ME - na čo nikdy nezabudneš?
NO... je toho veľa, ale silný zážitok bolo napríklad stretnutie s Antoniom Diazom, majstrom sveta, ktorého obdivujem. Stretli sme sa v hale, podala som si s ním ruku a zagratuloval mi k víťazstvu. To bol krásny pocit. Ale aj veľa osobností, čo niečo dokázali ... Ale prekvapilo ma, keď sme išli z letiska a videla som všade rozostavané budovy a v jednej (asi to bola bytovka) sa na šnúre priviazanej o bilboard sušilo oblečenie, to bolo dosť komické.... A samozrejme keď som vyhrala, ten pocit nikdy nezabudnem... a celkovo atmosféra, keď zrazu sme jeden celok, jedna výprava a povzbudzujeme sa a držíme si palce....
Kto alebo čo stálo za Tvojim úspechom...
Určite to bol môj tréner pán Martin Čulen, ktorý sa so mnou a mojou povahou občas dosť natrápil. ďalej rodičia, ktorí robia vždy všetko pre to, aby som mohla robiť to, čo ma baví a za to im nesmierne ďakujem! A pocítila som obrovskú podporu od všetkých ľudí, ktorí mi držali palce, čo mi dodalo sebavedomie, ale aj repre tréneri, ktorí mi ukázali rôzne finty a tiež sa so mnou občas potrápili... No a samozrejme aj moja drina a odriekanie si mnoho krát vecí, čo som považovala za dôležité, aby som mohla ísť na tréning. Ešte raz veľké ĎAKUJEM.

 

Ďakujeme za rozhovor a ešte raz gratulujeme k obrovskému úspechu!!!

 

KATARÍNA LIPTÁKOVÁ - Bronzová medailistka v kategórii kata ženy U21 z Azerbajdžanu 2012 (Baku). Obhájila bronz z minuloročných ME v Srbsku a k bronzu z MS v Malajzii pridala bronz z Baku. Katarínu (členku ŠŠK Bratislava) sme vyspovedali tesne po jej triumfe priamo v dejisku šampionátu, kde súťažila v kimone Kaze Rebel, ktoré pre reprezentantov dodávava sponzor SZK - www.budosport.sk:

 

Postup Kataríny Liptákovej  na majstrovstvách Európy:

18 štartujúcich: 1. kolo FREE, v 2. kole porazila 3:2 CZE V. Míškovú (Seienchin:BassaiDai), v 3. kole porazila 5:0 HUN Z. Anti, v 4. kole v boji o finále prehrala 0:5 so španielskou reprezentantkou S. Garcia (Ch. Kushanku:Ch. Kushanku). V boji o 3. miesto zvíťazila 3:2 nad Srbkou M. Jaksic a obhájila tak BRONZ z minuloročných ME.

 

Gratulujeme k úspešnej obhajobe bronzu z minuloročných ME v Srbsku. Aké boli Tvoje bezprostredné pocity po jej zisku?
Veľmi pekne ďakujem. Samozrejme, že som sa veľmi tešila!
Máš vo svojej zbierke už tretiu medailu z európskych a svetových šampionátov. Ako by si zhodnotila prípravu na túto poslednú?
Príprava na tohtoročné ME nadväzovala na predchádzajúce majstrovstvá sveta v Malajzii, či už v podobe reprezentačných sústredení, prípravných domácich a zahraničných turnajov a samozrejme tréningov v domovskom klube. Bola som si vedomá toho, že je to moja posledná účasť na juniorských a kadetských majstrovstvách takže som sa nešetrila a dala som do toho maximum.

Ako si preživala cestu za medailou tu v Azerbajdžane? Popíš nám pohľad z Tvojej strany - kolo po kole...
Prvé kolo je pre mňa vždy najťažšie. „Prvý kontakt" so zápasiskom a atmosférou šampionátu, ani tentoraz tomu nebolo inak. Víťazstvo nad českou reprezentantkou mi dodalo sebaistotu a v ďalšom kole som už bola ako ryba vo vode. Prehra so Španielkou v treťom kole ma veľmi mrzela, tretie kolo bolo zároveň súbojom o finále a ja som doslova ostala stáť pred jeho bránami. Nebudem tajiť, že to bolo pre mňa veľkým sklamaním. Musela som sa s touto prehrou ale rýchlo vysporiadať a s koncentrovať sa na boj o bronzovú medailu. Nakoniec to ale vyšlo, z čoho sa veľmi teším.
Pre juniorov a kadetov bola príprava na šampionáty asi najdlhšia za poslednú dobu - v jednom lunárnom roku absolvovať 2x ME a 1x svet je nesmierne namáhavé - hlavne z pohľadu regenerácie a udržania si vrcholovej formy. Ako si to zvládla Ty?
Áno, je pravda, že to bola veľmi dlhá „sezóna". V podstate som mala voľné za toto obdobie iba 2 týždne po ME, aj to vďaka chorobe a 1 týždeň po MS. Zvyšok predstavoval prípravu na jednotlivé šampionáty. Bolo toho naozaj veľa, až sa teraz keď to píšem čudujem, ako sme to vôbec mohli vydržať. Trošku psycho... :D

Aké su Tvoje „tajné" zbrane na úspech?
Žiadne tajnosti...proste makať, makať a makať. Ale hlavne so srdcom. A korením netreba šetriť! :D
ME sú pre nás Európanov v podstate „netradičnej" krajine. Ako vnímaš Azerbajdžan, resp. Baku ako dejisko šampionátu?
Je to úplne odlišné prostredie. Avšak myslím si, že atmosféra v hale veľmi nezávisí od toho, kde sa samotný šampionát koná. Čo sa týka organizácie tak, si myslím že bola na dobrej úrovni a pri atmosfére akú sme si tu na tribúne vzájomným podporovaním a skandovaním vytvorili som sa tu v podstate cítila ako doma.

Čo Ťa čaká po návrate domov?
V prvom rade oddych, naozaj toho bolo za posledné obdobie trošku viac - či už po tej fyzickej ale aj psychickej stránke. Trochu pooslavujem a rada by som pokračovala v príprave na seniorské súťaže.
Čo Ti najviac utkvie z ME - na čo nikdy nezabudneš?
Určite nezabudnem na to aká tu bola veľká zima! :D

Kto alebo čo stálo za Tvojim úspechom...
V prvom rade obrovská podpora zo strany rodičov a priateľov, som im za to strašne vďačná. Takisto podpora zo strany klubu ŠŠK Bratislava a vedeniu SZK za prejavenú dôveru. A ďakujem trénerke Krístíne Mackovej za všetok čas, ktorý venovala našej príprave. ĎAKUJEM!

 

Ďakujeme za rozhovor a ešte raz gratulujeme k obrovskému úspechu!!!

 

DOROTA BALCIAROVÁ - Bronzová medailistka v kategórii kata juniorky z Azerbajdžanu 2012 (Baku). Šiesty šampionát v kariére "katistky" a šiesta medaila vybojovaná najúspešnejšou mládežníckou reprezentantkou. Po zlatom hetriku z ME získala na tohtoročných ME bronz. Dorotu (členku KK Nové Zámky) sme vyspovedali tesne po jej triumfe priamo v dejisku šampionátu, kde súťažila v kimone Kaze Rebel, ktoré pre reprezentantov dodávava sponzor SZK - www.budosport.sk:

 

Postup Doroty Balciarovej na majstrovstvách Európy:

22 štartujúcich: v 1. kole prehrala 0:5 so španielskou reprezentantkou M. Morata (Seienchin:Seienchin). V repasáži, v 2. kole porazila 4:1 TUR R. Kusmus (Paiku:T. Bassai), v 3. kole porazila 5:0 CZE V. Kopečnú (CH. Kushanku:Suparimpei), v 4. kole v boji o 3. miesto porazila bez zaváhania 5:0 reprezentantku Švédska M. Karlsson (Suparimpei:T. Bassai) a vybojovala tak cenný bronz!

 

Dorotka, dovoľ nám Ti v mene celého SZK poďakovať za skvelú prezentáciu slovenského karate vo svete. Šesť šampionátov, ŠESŤ medailí európskeho a svetového lesku. Tri zlaté a tri bronzové. Je to až neuveriteľné udržať si tak dlhodobo vrcholovú formu. Ako to celé vnímaš Ty?
Boli to asi moje najkrajšie 4 roky v mojom živote, veľa som sa naučila, čím ďalej tým je to ťažšie ale krajšie získať medailu. Asi budem potrebovať si načas oddýchnuť a dať si hlavu do poriadku.
Rozlosovanie súperiek Ti nebolo veľmi „naklonené", ale zažili sme časy, keď bolo aj horšie. Prehra 0:5 so španielskou reprezentantkou však prekvapila nielen celú výpravu, ale viditeľne aj samotnú Španielku. Ako spätne vidíš dôvody Tvojej prehry?
Myslím si, že najlepšiu formu ,akú som kedy mala som mala v Malajzii. Nemala som dostatok času si oddýchnuť ,vypnúť, spadnúť z vrcholu a už som mala budovať ďalší vrchol. To prinieslo niekoľko zranení, ktoré mi od začiatku prípravy blokovali cestu a nemala som šancu mat takú perfektnú formu. Bola som zmätená z každého tréningu, mala som pocit že ma tlačí čas a chcela som spraviť čo najviac, no šlo to úplne pomaly. Nemala som takú formu, ako som chcela mať. To bol dôvod prečo som si neverila a rozhodcovia to cítili.....
Napriek prvotnému neúspechu si sa plne skoncentrovala a ďalším súperkám si už doslova nedala šancu. Čo sa Ti odohrávalo v hlave s každým kolom? Popíš nám kolo po kole.
Keď sa mám priznať, nepamätám si to. Pamätám si len ako zúrim ,kričím a chcem všetko roztrhať. Ked´som videla že rozhodcovia vôbec nedbali na techniku, naštvala som sa, bolo mi jedno či spadnem ,ja som šla, nemyslela na nič iné ako na rytmus stabilitu a prejav. Bola som ako rozzúrený býk, nikdy v živote som sa na súťaži nehecovala , nebúchala, nebila, nestískala zuby . Vždy som šla s rozvahou. Teraz som šla čisto srdcom.
6 medailí - 6 rozličných medailí. Akú hodnotu má pre Teba táto?

Odlišnú ,ale takú veľkú ako ostatné, hodnotne sa úplne rovnajú. Je v nej uložená celá moja sila,drina,pokora,strach,sklamanie i odhodlanie....bola vydretá a vždy keď si ju zoberiem do ruky tak hneď pochopím podstatu, prečo trénovať naďalej. Keď som si tu otázku položila pred týždňom, nevedela som odpovedať. Teraz je ta odpoveď v nej a nikdy sa nestratí.

Aké sú Tvoje „tajné" zbrane na úspech?

Trénovať poctivo, ale s radosťou.
ME sú pre nás Európanov v podstate „netradičnej" krajine. Ako vnímaš Azerbajdžan, resp. Baku ako dejisko šampionátu?

Nevidela som toho veľa, ale rozhodne by som tu žiť nechcela :D
Čo Ti najviac utkvie z ME - na čo nikdy nezabudneš?

Vyťažiť maximum z ničoho - po páde vstať. Na smutnú tvár môjho otca a na môj boj.
Čo Ťa čaká po návrate domov?

V prvom rade škola...ale určite hudba ,šport,tanec,zábava joga:D smiech, kamaráti...všetko čo som zanedbala. Nabrať druhý dych.
Vieme, že tento rok ťa čakajú maturity a prijímacie skúšky na VŠ. Ako to vidíš s prípravou? Seniorské ME, Univerzitné MS, seniorské MS...

Myslím ,že to by bolo zbytočné, všetko na mňa ešte len čaká, v prvom rade sa potrebujem dostať na školu a začíname znovu ;)
Kto alebo čo stálo za Tvojim úspechom...

Moja povaha, moja rodina, kamaráti, p. tréner Javorský, Kristínka Macková a poďakovať by som chcela hlavne môjmu trénerovi, P .Baďurovi.

 

Ďakujeme za rozhovor a ešte raz gratulujeme k obrovskému úspechu!!!

 

PETER FABIAN - Bronzový medailista v kategórii kata junior z Azerbajdžanu 2012 (Baku). Na MS v Malajzii mu medaila "ušla o chlp", na ME si ju však už nenechal zobrať. Petra (člena Goju Kai Prešov) sme vyspovedali tesne po jeho triumfe priamo v dejisku šampionátu, kde súťažil v kimone Kaze Rebel, ktoré pre reprezentantov dodávava sponzor SZK - www.budosport.sk:

 

Postup Petra Fabiana na majstrovstvách Európy:

19 štartujúcich: 1. kolo FREE, v 2. kole prehral 0:5 s Turkom A. Sofuoglu (Seienchin:KankuDai). V repasáži v 3. kole vyhral 4:1 nad Talianskym reprezentantom G. Petroni (Anan:Anan), v 4. kole v boji o 3. miesto porazil 3:2 maďarského reprezentanta B. Nagy (Ch. Kushanku:Nipaipo) a vybojoval tak bronzovú medailu!

 

Peťo - v podstate absolútny nováčik, ktorý prekvapil už 4. miestom na MS v Malajzii. Prvý štart na európskom šampionáte hneď premenil na bronzový triumf. Vieme o Tebe, že karate robíš necelých 5 rokov. Ako je toto vôbec možné?

Sám neviem. :D :D Som veľmi prekvapený takým skokom. Ale myslím, že to bude mojím veľkým chcením a tým, že ja sa proste v cvičení úplne vyžívam. Najviac si to užívam, keď idem proti fakt špičkovým svetovým pretekárom. Napríklad teraz, prvé kolo s Turkom bolo pre mňa úplne skvelé. Aj keď som prehral 5:0, užíval som si to, a to od prvého rei. Alebo Japonec v Malajzii mi ukázal, čo je to fakt kvalitné kata. Taktiež som prehral 0:5, ale tento zápas mi dodal najviac skúseností.
Tvoje bezprostredné pocity po zisku medaily...pamätáš sa na ne? Dajú sa opísať?
Úplne perfektný pocit. Spočítal som vlajky a keď som si uvedomil, že moje farby sú hore chcelo sa mi plakať. Nakoniec som si aj poplakal a skočil som na Peťa Macka! :D
Rozlosovanie súperov bolo pre Teba nie príliš naklonené. Papierovo silný Turek Ťa porazil v hneď v úvodnom kole. Dokázal si sa však skoncentrovať a to Ti „vynieslo" medailu. Ako vnímaš Ty kolo po kole?
Nemyslel som, že Turek ma dá na nulu. Myslel som, že mu zoberiem nejakú vlajku, ale bol fakt dobrý. Trochu ma prehra znepokojila ale vedel som sa z toho spamätať a išiel som na to! Aj keď ďalšie kolo som išiel s Talianom a vyhral som, nemal som veľmi dobrý pocit, keď išlo hantei, pretože som nevedel ako sa také cvičenie páčilo európskym rozhodcom. Talian bol veľmi tvrdý a rýchly, trochu som mal obavy pred zápasom, ale išiel som svoju najobľúbenejšiu kata Annan, a keď vyleteli vlajky, už to bolo okey :D Zápas o bronz som išiel s mojím dobre známym maďarským súperom, takže som vedel, kto ma čaká. Bolo to presne také ako pred Malayziou na Budapest Open, kde som ho porazil. Ale mal som pred ním rešpekt, ako pred každým pretekárom, lebo je to dosť skúsený pretekár a rozhodcovia berú jeho cvičenie.
Aké sú Tvoje „tajné" zbrane na úspech?
:D Cvičiť, cvičiť a cvičiť a mať z toho veľkú radosť. Keď v tom, čo niekto robí, vidí hlboký zmysel, tak je to správna cesta, so správnymi pocitmi, ktoré vás napĺňajú.
ME sú pre nás Európanov v podstate „netradičnej" krajine. Ako vnímaš Azerbajdžan, resp. Baku ako dejisko šampionátu?
Keď som sem išiel, tak veľa ľudí, ktorí boli v Baku vraveli, že je to prekrásne mesto. Je to možné ale ja to veľmi potvrdiť nemôžem, pretože sme vlastne nikde neboli, ale to z toho dôvodu, že tu je momentálne veľmi nepriaznivé počasie. Strašne veľká zima a veľmi fúka a samozrejme kopy snehu. Ľudia v Baku sú celkom v pohode, milí a celkom pohostinní. Aaaale strašne smrdia :D taký cigošský národ.

Čo Ti najviac utkvie z ME - na čo nikdy nezabudneš?
Atmosféra v hale, všetky pocity, keď som cvičil a hlavne, že tu bola skvelá zábava s celou repre. Všetky zábavne momenty a naše hry, z ktorých ma každý večer od smiechu bolela hlava :D
Čo Ťa čaká po návrate domov?
Určite nejaké tie oslavy s najbližšími a samozrejme s kamarátmi :D A po návrate sa hlavne budem musieť veľa učiť, pretože niektoré učiteľky ťažko trávia tento môj rok, keď som často preč zo školy.
Kto alebo čo stálo za Tvojim úspechom...
Určite jedno VELIKÁNSKE ĎAKUJEM, patrí mojej trénerke Klaudii Referovičovej, ktorá mi obetovala strašne veľa času v telocvični. Je to najlepšia trénerka na svete! A ďalšie veľké ďakujem patrí mojej mamke a celej rodine! Chcem sa poďakovať Kristíne Mackovej, bez ktorej by to určite nebolo možné a podala mi pomocnú ruku a aj pánovi trénerovi Baďurovi, ktorý je perfektný tréner, pred ktorým mám veľký rešpekt. A samozrejme môjmu skvelému coachovi Peťovi Mackovi! A ceeeelej repre, ktorá sa postarala o perfektnú atmosféru a zábavu.

 

Ďakujeme za rozhovor a ešte raz gratulujeme k obrovskému úspechu!!!

Fotogaléria